Alfa - žiarenie

Je to neviditeľné žiarenie, ktoré väčšinou pochádza z rádioaktívnych atómov. Skladá sa z malých častíc, ktoré sú zložené z dvoch protónov a dvoch neutrónov. Žiarenie alfa nedokáže prejsť ani  tenkým listom papiera.

Atóm

Všetko, čo vidíme a čoho sa môžeme dotknúť, stromy, domy, zem, slnko a aj naše telo pozostáva z atómov. Atómy sú maličké, voľnými očami ich nemôžeme vidieť. Poznáme veľa druhov atómov, sú stavebnými dielmi všetkých predmetov. Každý z mnohých atómov sa skladá z atómového jadra a z atómového obalu. Väčšina atómov, ktoré poznáme, zostáva vždy rovnaká a atómy sú „stabilné“. Poznáme ale aj atómy, ktoré prasknú, vymrštia zo seba čiastočky a vyžarujú rádioaktivitu, tieto atómy voláme „rádioaktívne“.

Atómová elektráreň

To je veľká továreň, kde sa energia z atómov premieňa na elektrický prúd. Iný názov pre atómovú elektráreň je jadrová elektráreň. Najdôležitejšia časť každej atómovej elektrárne je reaktor, v ktorom sa premieňajú atómy uránu a vzniká veľa tepla a žiarenia. Na celom svete je asi 440 atómových elektrární.

Atómová energia

V atómoch je uložené veľké množstvo energie. Ak atóm praskne, uvoľní sa časť tejto energie v podobe tepla a rádioaktivity. Táta energia je taká silná, že sa môže stať nebezpečnou pre ľudí, zvieratá a rastliny.

Atómové jadro

Samotné jadro atómu sa skladá z protónov, ktoré majú kladný elektrický náboj a z neutrónov, ktoré nemajú žiadny náboj. Atómy vždy obsahujú približne rovnaký počet oboch týchto čiastočiek, ktoré spolu tvoria väčšinu atómovej hmotnosti.

Atómový obal

Atóm sa skladá z atómového jadra a atómového obalu. Atómový obal tvoria elektróny, ktoré krúžia okolo atómového jadra.

Beta - žiarenie

Beta žiarenie sa skladá z maličkých elektrónov, ktoré sú oveľa menšie než atómové jadro. Tieto elektróny sú plné elektrickej energie. Beta žiarenie môže zadržať už aj tenká drevená doska.

Častica

Maličká guľôčka alebo maličký kúsoček. Protóny, neutróny a elektróny sú častice, z ktorých sa skladajú atómy.

Deutérium

To je atóm vodíka s jedným protónom a jedným neutrónom vo svojom jadre. Je stabilný (nemení sa) a dva razy ťažší než normálny atóm vodíka.

Dynamo

Poznáš dynamo na bicykli? Keď ho spustíš, otáča sa spolu s kolesami bicykla keď sa bicykluješ. Tak vyrába prúd pre tvoje svetlo. Keď ideš rýchlo, otáča sa dynamo tiež rýchlo a svetlo je silnejšie. Dynamo je malý generátor, čiže prístroj, ktorým môžeš vyrobiť elektrický prúd, ak sa otáča.

Elektráreň

To je továreň, ktorá vyrába elektrický prúd. Poznáme rozličné elektrárne, niektoré potrebujú vodu tečúcu v rieke, iné vietor, ďalšie zasa uhlie alebo ropu, aby vyrábali prúd. Sú aj elektrárne, ktoré vyrábajú elektrinu z energie, ktorá je uložená v uráne.

Elektrický náboj

V prírode je možné nabiť telesá elektrickým prúdom. Prúd samotný pozostáva z veľkého množstva veľmi maličkých čiastočiek, ktoré sú samy elektrické. Poznáme dva druhy elektricky nabitých čiastočiek. Niektoré majú mínus, záporný náboj (napr. elektróny) a iné majú plus, kladný náboj (protóny). Samozrejme sú aj čiastočky bez náboja, tie voláme neutrálne.

Dve čiastočky s rovnakým nábojom (čiže obe buď s plusmi alebo s mínusmi) sa navzájom odpudzujú. Zato však dve čiastočky s rozličným nábojom sa priťahujú (plus a mínus alebo mínus a plus). To je elektrická sila.

Elektróny

Elektróny sú časti atómov a sú ešte menšie než protóny a neutróny v jadre. Elektróny nájdeš v atómovom obale.

Energia

Energiu potrebujú všetky živé bytosti a aj stroje pre svoju prácu. Elektrický prúd je jedným druhom energie, ktorým sa dajú poháňať stroje a nástroje, ale dá sa ním aj zohrievať (žehlička) alebo svietiť (žiarovka). Poznáme samozrejme aj iné druhy energie!

Gama – žiarenie

Gama žiarenie je bleskovo rýchle, ako svetlo, avšak nesie omnoho viac energie. Pred gama žiarením ťa ochránia hrubé múry.

Generátor

To je stroj, ktorý z energie a pohybu vyrába elektrickú energiu. Generátor dokáže vyrobiť najviac toľko energie, koľko pohybovej energie sa doňho vloží. Škoda, že z neho zrazu nevychádza viac energie! Príroda má totiž svoje pravidlá, ktoré dodržiava!

Jadrová havária

Keď sa v atómovej elektrárni stane veľká nehoda, môžu sa rádioaktívne atómy a ich žiarenie dostať do okolia a ohroziť ľudí a zvieratá. To sa stáva iba zriedka, ale mnohí ľudia kvôli tomuto nebezpečenstvu nechcú radšej žiadne atómové elektrárne.

Jadrový odpad

Keď je jadrová elektráreň v prevádzke, vzniká rádioaktívny odpad. Tento odpad je nebezpečný, lebo sám rádioaktívne žiari. Preto sa jadrový odpad musí ukladať do hrubých sudov, najlepšie na nejaké bezpečné miesto pod zemou. Ak sa sudy pri nejakom nešťastí poškodia, môžu sa do okolia dostať nebezpečné rádioaktívne látky. Z nich môžu ochorieť ľudia aj zvieratá. Je preto veľmi dôležité, aby bol jadrový odpad uložený na bezpečnom mieste. Trocha jadrového odpadu vzniká aj v niektorých továrňach, vedeckých zariadeniach a v nemocniciach.

Jód

Jód je prvok, ktorý sa vyskytuje v prírode. Potrebujeme ho pre život, prijíma ho štítna žľaza, orgán v našom krku.

Jód 131

Pochádza tiež z rodiny Jódovcov, ale atómy jódu 131 sú rádioaktívne a teda nestabilné, môžu prasknúť. Vtedy z nich vyžarujú beta a gama lúče. Tieto lúče môžu uškodiť nášmu telu, predovšetkým keď jód 131 príjme naša štítna žľaza. To by sa nemalo stať. Normálne sa škodlivý jód 131 v prírode nevyskytuje, ale po nehode v atómovej elektrárni môže byť jód 131 neviditeľný vo vzduchu.

Jódové tabletky
Jodid draselný

Štítna žľaza v našom tele potrebuje jód. Keď jód vdýchneme alebo zjeme, dostane sa do štítnej žľazy. Ak je jód rádioaktívny, vyžaruje lúče, ktoré môžu našej štítnej žľaze a iným orgánom spôsobiť ochorenie. Nebezpečný jód 131 sa bežne vo vzduchu nevyskytuje, ale ak je v jadrovej elektrárni nehoda, môže sa jód 131 dostať z reaktora do vzduchu, ktorý dýchame. My sme ale múdri a poznáme trik: V škole alebo od rodičov dostaneme tabletku s normálnym jódom! To platí pre deti, ktoré bývajú blízko jadrových elektrární. Ak užiješ tabletku jodidu draselného, vezme si z nej tvoja štítna žľaza tak veľa, že už nič viac nepotrebuje, lebo je úplne nasýtená. Takže jód 131 so svojim žiarením už takmer nemôže uškodiť. Jódové tabletky sa ale užívajú len vtedy, ak ti to povedia dospelí. Len oni vedia, kedy ich potrebuješ a kedy ti neuškodia.

Kondenzátor

Znamená skvapalňovač. Keď v elektrárni prejde para turbínou, dostane sa do kondenzátora. To je obrovská železná nádoba, kde sa para schladí studenou vodou a sama sa pri tom stane vodou. Túto vodu môžeme znovu použiť na výrobu novej, čerstvej pary.

Molekula

Atómy sa spájajú do molekúl, kovov alebo solí a tieto môžu tvoriť látky.

Neutróny

Neutróny sú elektricky nenabité (neutrálne) čiastočky. Sú veľmi maličké, na vlastné oči ich vôbec nedokážeš uvidieť. Ale na svete je veľmi veľa neutrónov, lebo všetko sa skladá aj z neutrónov. Takmer všetky atómy majú vo svojom jadre neutróny. Neutróny sú dôležité aj v jadrovom reaktore.

Olovo

Je to kov šedej farby. Možno poznáš starý ľudový zvyk – liatie olova. Olovo sa skladá z atómov rodiny Olovených. Olovo je veľmi ťažké a mäkké. Keďže sú atómy olova také ťažké, chráni olovo pred väčšinou druhov žiarenia.

Palivové články

Väčšina jadrových elektrární potrebuje na výrobu energie urán. Urán sa dáva do kovových rúr, ktoré voláme palivové články. Palivové články sú v reaktore. Ak sa ešte nepoužili, môže sa ich človek bez akýchkoľvek následkov normálne dotknúť. Ale ak sú palivové články zopár mesiacov alebo rokov v reaktore, sú vysoko rádioaktívne a vyžarujú nebezpečné žiarenie, takže sa k nim nesmie nikto a nič priblížiť. So starými použitými palivovými článkami pracuje iba robot, ktorému žiarenie nevadí.

Protóny

Protóny sú maličké stavebné diely prírody. Vo všetkých atómových jadrách sú protóny, sú elektricky kladne nabité – majú značku plus. Najmenšie atómy sú normálne atómy vodíka. Tie sa skladajú z jedného protónu v jadre a jedného elektrónu v obale, ktorý krúži okolo jadra.

Prvky

To sú látky zložené iba z jedného druhu atómov.

Radiačná ochrana

Nie všetky druhy žiarenia sú pre nás škodlivé. Pre všetky živé organizmy a aj pre nás ľudí je však nebezpečné žiarenie rádioaktívnych atómov. Ako sa môžeme chrániť? To sa naučíme z radiačnej ochrany: Učí nás, ako chrániť svoje telo pred rádioaktivitou, aby zostalo zdravé.

Rádioaktivita

Niektoré atómy sa náhle rozprsknú a vyšlú zo seba žiarenie s veľkým množstvom energie. Toto rozpadnutie voláme rádioaktivita. Väčšina atómov je stabilná a nie rádioaktívna, atómy sa nemenia a ostávajú také, aké sú.

Radioaktívny

Keď sa atómy rozštiepia, sú rádioaktívne. Vysielajú vtedy lúče, ktoré môžu mať na naše telo škodlivé účinky.

Reaktor

Najdôležitejšia časť každej jadrovej elektrárne je reaktor. Reaktor je veľký oceľový kotol, v ktorom sa nachádza urán a vo väčšine elektrární aj voda. V reaktore vzniká štiepením atómov teplo a žiarenie. Tak sa ohrieva voda a mení sa na paru. Energiou pary sa potom vyrába elektrický prúd.

Reaktorové jadro

 V reaktore sa nachádzajú palivové tyče s uránom, tu sa štiepia atómy a tvoria teplo. Táto časť reaktora sa volá reaktorové jadro.

Regulačná tyč

Ako sa  v atómovej elektrárni reguluje energia? Ako sa dá atómová elektráreň vypnúť? Dá sa to - regulačnou tyčou v reaktore. Tieto tyče sú ako špongia a nasajú do seba neutrónové žiarenie. Keď sú teda regulačné tyče celkom vnútri reaktora, nasajú väčšinu neutrónov a nič sa nedeje. Keď sa regulačné tyče pomocou motorov vytiahnu z reaktora von, môžu neutróny znova voľne lietať a reaktor pracuje. Regulačné tyče sú veľmi dôležité pre bezpečnosť, sú ako veľká brzda v reaktore.

Röntgenové lúče

Röntgenové lúče sú veľmi rýchle, podobne ako svetlo. Majú však oveľa viac energie a môžu tak prejsť aj cez múry. Tieto lúče sa v nemocniciach používajú na presvietenie tvojho tela, napríklad keď sa chce lekár pozrieť dovnútra a zistiť, či máš zlomenú kosť alebo nie. Röntgenové lúče nie sú pre tvoje telo zdravé, preto sa používajú, iba ak je to dôležité. Pred röntgenovými lúčmi sa lekár, ktorý ťa vyšetruje, chráni olovenými a gumenými pomôckami, cez tie sa lúče nedostanú.

Stabilný

Nemenný, stály. Ak je atóm stabilný, vyzerá rovnako dnes, zajtra alebo aj o rok, nezmení sa, nie je rádioaktívny.

Štiepenie jadra

Atómy sú bežne stabilné, čiže nemenné. Niektoré atómy sú ale rádioaktívne. Ich jadro môže prasknúť a uvoľniť zo seba teplo a žiarenie. Toto prasknutie voláme štiepenie jadra. Prasknúť môžu aj stabilné atómy, keď ich ostreľujeme neutrónmi.

Trícium

Trícium je najnebezpečnejší atóm z rodiny Vodíkovcov! Jeho jadro sa skladá z 1 protónu a 2 neutrónov. Títo agresívni členovia rodiny Vodíkovcov sa volajú Trícium. Atómy trícia môžu prasknúť a uvoľniť tak žiarenie beta, ktoré je nebezpečné pre tvoje telo. Pred žiarením beta sa ale môžeš aj chrániť.

Turbína

Turbína je obrovské lopatkové koleso v kovovom kotli. Niektoré turbíny sa otáčajú, keď nimi preteká voda ( spomeň si na vodný mlyn, to je tiež vodná turbína!). Iné turbíny poháňa vietor (veterný mlyn je veterná elekráreň). No a ďalšie turbíny poháňa prúd horúcej pary! Také turbíny nájdeme vo väčšine elektrární. Točia sa velikánskou silou. Turbína je ako veľký motor. Otáča napríklad generátorom, ktorý vyrába elektrický prúd.

Uhlík 12

Uhlík 12 je „stabilný“ (má 6 protónov a 6 neutrónov v jadre), je to normálny uhlík čiže grafit alebo diamant.

Uhlík 14

Uhlík 14 je „nestabilný“, pretože má o 2 neutróny viac (6 protónov a 8 neutrónov), to znamená, že sa môže kedykoľvek zmeniť a rozpadnúť. Pozri aj heslo rádioaktivita. Uhlík 14 je rádioaktívny, vyskytuje sa aj v prírode, ale len celkom máličko, preto nie je nebezpečný pre naše zdravie.

Urán

To je kov, ktorý sa vyskytuje na niektorých miestach v prírode. Energia, ktorá je uschovaná v uráne 235, sa dá celkom ľahko použiť. Preto sa v atómových elektrárňach používa urán.

Vodík

Vodík je normálne plyn, ktorý sa nachádza vo voľnej prírode. Tvoria ho atómy z rodiny Vodíkovcov. Väčšina z nich je stabilná, čiže stála a pozostáva z atómov, v ktorých jadre je iba jeden protón. Do rodiny vodíkovcov patria aj ďalší členovia: deutérium a trícium.

Vodíkový atóm

Atóm vodíka je najmenší a najľahší spomedzi atómov. Aj vo vode sa nachádzajú atómy vodíka.

Žiarenie

Poznáme rôzne druhy žiarenia: alfa žiarenie, beta žiarenie, gama žiarenie, neutrónové žiarenie. Všetky tieto druhy žiarenia sú pre naše telo nebezpečné. Existujú ale aj iné druhy žiarenia, ktoré sú úplne neškodné, lebo nepochádzajú z rádioaktívnych atómov: tepelné žiarenie, slnečné svetlo...